3000 km pešo naprieč Patagóniou - 2. časť, Traverz vulkánmi


Traverz hneď deviatimi vulkánmi v celkovej dĺžke okolo 150 kilometrov patrí medzi to najťažšie, o čo sa dá na Greater Patagonina Trail (GPT) pokúsiť. Dôvodom nie je len veľmi náročný terén, ale aj minimum informácií o celej trase.


V dedinke Los Quenes ešte posledný krát kontrolujeme výstrahy a vyrážame. Veď hneď prvý vulkanický komplex prejavoval veľkú časť minulej sezóny zvýšenú aktivitu a tak nechceme nič podceniť. Bez problémov prechádzame dolinou až tesne pod stúpanie do prvého sedla, ktoré je od hlavného kráteru jedného z vulkánov vzdialené len pár kilometrov. Tu zisťujeme, že sopky okrem rizika erupcie prinášajú ďalší problém. Narážame totiž na prvú z riek, ktorá vzniká topením ľadovcov na ich vrcholoch. Sivočierna farba rieky Rio Claro nám síce naháňa strach, ale brodíme ju bez väčších problémov.



Až tu sa začína skutočné dobrodružstvo. Chodník sa stráca a my sa prudkými svahmi pohybujeme len vďaka GPS navigácii. V teréne plnom sutiny a voľných skál som častejšie na riti, ako na nohách. Deň čo deň takto prekonávame okolo 1500 výškových metrov.


K druhej z ľadovcových riek – Rio Negro, sa dostávame neskoro poobede. Slnko páliace celý deň na povrch ľadovca odviedlo svoju robotu a rieka nás takmer nepúšťa ďalej. V perejach hľadám miesto na brodenie pol hodinu, no vzdávam to vždy, keď mi silný prúd stúpa nad polovicu stehien. Nakoniec je to až Ania, ktorá nachádza miesto, kde je voda síce hlboká, ale nemá dostatočnú silu na to, aby nás stiahla nadol. K poslednej a najväčšej rieke sa dostávame onedlho. Našťastie nás tu prekvapuje most, ktorý je pevnejší, ako vyzerá na prvý pohľad. Bez neho by sme rieku nikdy neprešli.



Každý deň sme na nhách cez 14 hodín a do spacákov zaliezame totálne zodraní. Situácia sa zlepšuje až s prechodom pod masív ďalšieho vulkanického komplexu. Krajine tu už nedominujú skaly, ale biely sopečný piesok. Výhľady zo sediel na jeho nekonečné kopy sú jedny z najunikátnejších, aké som zažil. Celú scenériu dotvárajú masívy vulkánu Descabezado a Cerro Azul, týčiace sa do výšky takmer 4000 metrov.


Po 500 kilometroch na trase vôbec prvý krát stretávame turistov. Len pre porovnanie – na najznámejší thru-hik v Amerike – PCT, nastúpilo v minulom roku viac ako 8 000 ľudí. Na GPT je nás 20. Z toho 18 ľudí sa nesnaží trail prejsť celý, ale iba jeho sekcie. Trail v momentálnej podobe zatiaľ nikto neprešiel v jednej sezóne a tak sa to zdá o to väčšie šialenstvo.

To, že nie všetky sopky musia byť veľké a strach naháňajúce, nám dokazuje vulkán Hornitos, učupený medzi horami pri našom zostupe do dediny El Medano. Výstupom na okraj jeho kráteru dávame bodku najintenzívnejším a asi aj najkrajším šiestim dňom, ktoré sme doposiaľ prežili.


Prejdených: 490 km (z 3000). Dní na trase: 21 (zo 113).

blog