3000 km pešo naprieč Patagóniou - 4. časť, V Aurakánii


Celý deň v stane. V Patagónii to nie je náš prvý, ani posledný deň. Nespraviť nič je paradoxne niekedy to najlepšie, čo sa dá na túre spraviť. Keď ráno konečne vyliezame von, vieme, že sme sa rozhodli správne. Sedlo, ktorým sme sa dva dni dozadu predrali v silnom vetre, by sa dalo dnes aj zlyžovať. Ako sa dozvedáme neskôr, takéto počasie v Andách nie je ničím výnimočným a „malá zima“ prichádza každé leto. Máme šťastie, že nás tieto podmienky zastihujú v miestach, z ktorých vieme bez problémov uniknúť jednou z vedľajších trás.



Ako postupujeme krajinou ďalej na juh, čoraz menej stretávame kovbojov arieros a častejšie narážame na miestnych domorodcov - Pehuenche, ktorí patria do kmeňa Mapuche. Na rozdiel od arieros sú omnoho opatrnejší a nedôverčivejší k cudzincom, preto sa k nim snažíme pristupovať citlivo. Keď vidíme, že nie sme v ich prítomnosti vítaní, radšej pokračujeme čo najrýchlejšie ďalej. Je to pochopiteľné, veď domorodé kmene boli v minulosti zo svojich obydlí násilne vysídľované kolonistami a v niektorých oblastiach dokonca lovené ako zver. Arieros a Gauchos boli platení za každú donesenú hlavu. Pehuenche sú posledným domorodým kmeňom, ktorý túto genocídu prežil. V protiklade k arierom vo svojich chatrčiach žijú s celou rodinou a zatiaľ čo chlapi pracujú s dobytkom, ženy sa starajú o domácnosť.



Tí, ktorým našou kostrbatou španielčinou dokážeme vysvetliť, že nehľadáme cenné kovy na ťažbu, nám radi predávajú čerstvý kozí syr, či bochník chleba. V sekciách, kde je v malých osadách možné nakúpiť len špagety, tuniakovú konzervu a kilo múky, je to pre nás vykúpením. Večeru pozostávajúcu z cestovín, syra, slaných orieškov a oleja považujem za jeden z najväčších kulinárskych zážitkov na traili vôbec.


So vstupom do oblasti domorodých kmeňov vstupujeme aj do regiónu Aurakánie. Tá svoje meno dostala podľa obrovských, až 50 metrov, vysokých stromov – aurakárií, ktoré dominujú krajine. Kultúra kmeňa Pehuenche je s týmito stromami tak úzko spätá, že aj ich meno znamená v preklade „ľudia aurakárií“. Orechy týchto stromov, nazývané „piñones“, sú súčasťou ich základného jedálnička a dôležitým zdrojom sacharidov. Každá šiška obsahuje 200-400 gramov orechov, z ktorých sa dá pripraviť aj kilo jedla. A hlavne je to výborná potravina aj pre hladných turistov.



Prejdených: 1 187 km (z 3 000). Dní na trase: 50 (zo 113)

blog