3000 km pešo naprieč Patagóniou - 6. časť, Od vulkánov k ľadovcom



Prichádzame k stanovišťu argentínskej pohraničnej stráže. Taktika je jasná, na našu trasu sa nebudeme pýtať. Nechceme ísť totiž klasických turistickým chodníkom, ktorý vedie širokou štrkovou cestou cez nízke sedlo. My chceme prejsť cez sedlo „Diablo“, už ktorého názov znie o čosi dobrodružnejšie. Ísť touto trasou nie je zakázané, ale odkedy arieros nemôžu v okolí čilsko-argentínskej hranice chovať dobytok, chodník je nevyužívaný a chátra. Znamená to tiež o 40 náročných kilometrov navyše v území nikoho – medzi stanovišťami hraničenej polície Čile a Argentíny.


Čakáme, kým nám zavalitý fúzatý policajt dáva dôležité výstupné pečiatky a vychádzame von. Nepočítal som s tým, že nám bude hneď v pätách, aby nám ukázal tu správnu cestu. Kráčame za ním, kým nezastavuje a neukazuje prstom pre seba: „pokračujte rovno,“ vraví a sleduje, ako sa pomaly vzďaľujeme. „Teraz!“ vravím Anii, keď sa konečne otáča. Rýchlo meníme smer a šprintujeme do lesa, kým nás z budovy polície nie je za skalou vidieť. Keď sme si istý, že nás nikto nenaháňa, zastavujeme a čakáme, kým sa nám srdcová frekvencia aj hladina adrenalínu vracajú do normálu.



Prerastená lesná cestička nás berie okolo hranice oboch štátov pozdĺž rieky s vodopádmi padajúcimi zo skalných prahov. Na vrchole priesmyku Diablo narážame na niekoľko chatiek, ktoré tu pustnú, odkedy ich kovboji boli nútení opustiť. Stan staviame tesne vedľa výhľadu na ľadovec „Chico“, strmo padajúci do najhlbšieho jazera Južnej Ameriky – Lago O’Higgins (836m).


Posledný týždeň sme strávili v turisticky obľúbených oblastiach. Okolie mestečka El Chaltén mnohí považujú za synonymum pojmu „Patagónia“. Cerro Tore aj Fitz Roy svoj status „rockových hviezd“ bez pochýb zaslúžia a výhľad na Juhopatagonské ľadovcové pole zo sedla Passo del Viento je jedna z najkrajších panorám, aké som v živote videl. My sa však najlepšie cítime na miestach, ako je toto, o ktorých málokto vie.



K čilskej pohraničnej kontrole prichádzame po 36 hodinách a prechádzame bez problému. Máme dokonca dostatok šťastia na to, že loď na druhú stranu jazera vyrazí hneď zajtra. Môže sa to zdať ako banalita, no posledná tu bola kvôli vetru pred týždňom. To, že podľa domácich príde o ôsmej, deviatej, desiatej či inú hodinu, je to najmenej. Veď kto sa ponáhľa v Patagónii, len stráca čas.


Prejdených: 1734 km (z 3000). Dní na trase: 77 (zo 113)



blog