Sudetský okruh (CZ)

Aktualizace: bře 17

Česko sa u nás považuje za krajinu bez hôr. Veď aj najvyšší vrchol Snežka je so svojimi 1603 metrami skôr terčom posmechu, než uznania. Keď sa však hranice uzavreli a ja som ostal od našich hôr odrezaný, bolo na čase to otestovať na vlastnú kožu. Inšpiráciu pre prechod som našiel na stránkach treking.cz, kde je tento trek nazvaný ako Jesenicko-králický sudetský trek. Vzhľadom na to, že si tento termín nedokážem ani po pol roku zapamätať, rozhodol som sa ho pre potreby tohto blogu premenovať na „Sudetský okruh“.


Západ slnka pri Jenení studánce
Západ slnka pri Jenení studánce

Základné informácie

Vzdialenosť: 134 kilometrov (podľa mapy.cz)

Prevýšenie: 4433 m (podľa mapy.cz)

Počet dní: 4-6 dní (pri rýchlosti 22-33.5 km/deň)

Najvyšší bod na trase: Praděd 1491 m.n.m.

Inšpirácia: Jesenicko-králický sudetský trek z portálu Treking.cz


Mapa


Charakteristika trasy

Na rozdiel od Hlavnej sudetskej magistrály v Poľsku (Glowny Szlak Sudecki, GSS), Sudetský okruh nie je oficiálnou turistickou trasou. Spája turistické chodníky, ktoré pretínajú 4 geomorfologické celky – Hanušovickú vrchovinu, Králický Sněžník, Rychlebské hory a Hrubý Jesenník. Nejedná sa teda o ucelený hrebeňový prechod, čomu odpovedá aj pomerne slušné prevýšenie atakujúce 5000 metrov. Chodníky sú všeobecne v dobrom stave, no treba si dať pozor na značenie, ktoré sa počas celej trasy často mení a obsahuje aj pár úsekov po hranici bez turistickej značky.

Turistický chodník je väčšinu času ukrytý v lese, no prechádza niekoľkými exponovanými úsekmi. Najdlhší z nich je v pohorí Hrubý Jesenník medzi Ovčárnou a vrcholom Pecný. Exponovaných je aj niekoľko vrcholov – Králický Snežník, Brousek, Keprník. Kemping v týchto častiach je zakázaný, no ak sa preň v núdzovom prípade rozhodnete, zistite si predpoveď počasia a snažte sa zostať čo najviac v závetrí.


Doprava

Veľkou výhodou tejto trasy je, že sa jedná o okruh. Ak teda prichádzate autom, nemusíte sa k nemu zložito vracať. Ja som si pre štart vybral Severomoravskú chatu v Hanušovickej vrchovine. Pri preprave hromadnou dopravou sa ako najlepšie javia Králiky, Bohdíkov alebo Veľké Losiny, kde sa dá dopraviť vlakom. O niečo jednoduchšia by mohla byť doprava do Šumperku, kam je trasu jednoduché natiahnuť bez toho, aby ste prišli o niečo zaujímavé.


Posledná časť hrebeňa Hrubého Jesenníku s výhľadom na Praděd
Posledná časť hrebeňa Hrubého Jesenníku s výhľadom na Praděd

Nocovanie, jedlo a voda

Napriek tomu, že trasa neprechádza žiadnym národným parkom, treba si dať pozor na nocovanie v jednej z početných prírodných rezervácií. Sú to NPR Králický Sněžník, Šerák-Keprník, Snězná kotlina a Praděd. Nech spíte kdekoľvek, nezabúdajte po sebe všetko upratať a poctivo zakopať finálny produkt vášho trávenia, ak ho nechávate niekde v lese.

V tesnej blízkosti trasy je k dispozícii niekoľko horských chát – Severomoravská chata, Schronisko na Śnieżniku, Horská chata Návrší, Paprsek, Šerák, Červenohorské sedlo, Švýcarna, Ovčárna. Občerstvenie je možné taktiež na Kladskom sedle, v motoreste na Skřítku alebo v ktorejkoľvek z dedín po ceste. Krásnym miesto na prenocovanie je útulňa Jelení Studánka, vyhol by som sa jej však o víkendoch a sviatkoch. Zdá sa, že je to pomerne populárne miesto.


Vody bolo na jeseň všade dostatok. Nikdy sme so sebou nepotrebovali viac ako 2 litre. Vzhľadom na častý výskyt chát je jednoduchá aj situácia s jedlom. My sme poctivo zbalili na 4 dni a polovicu doniesli späť do auta. Záleží to samozrejme od vašej rýchlosti, aj hladu.


Kedy vyraziť?

Trasa je schodná celoročne. Hlavná sezóna prebieha v mesiacoch jún – september. My sme sa na ňu vybrali koncom septembra. Vyhli sme sa tak davom, ktoré sme stretali len v oblasti hlavných atrakcií – v oblasti vrcholu Králického Sněžníku a hlavne v oblasti Pradědu. Všeobecnou nevýhodou bolo chladnejšie, menej stabilné počasie.


Galéria



blog