Lesní stezka Labské pískovce (nemecký názov Forststeig Elbsandstein) je pomerne mladá diaľková trasa (otvorená koncom roka 2018), prechádzajúca pohraničnou oblasťou Česko-saského Švajčiarska po ľavom brehu rieky Labe, teda mimo územia národných parkov. Trasu sme si vybrali hlavne vďaka jej zdanlivo nenáročnému profilu, čo sa však ukázalo ako chybná úvaha. Napriek tomu, že jej najvyšší bod dosahuje len tesne nad 700 metrov nad morom, neustále výstupy na stolové hory nám dali poriadne zabrať.
Základné info
Začiatok/koniec: Bad Schandau/Schöna Vzdialenosť: 100 km
Prevýšenie: 2 815 m (podľa mapy.cz)
Počet dní: 4-6 (rýchlosť 17-25 km/deň)
Najvyšší bod: Děčínsky Sněžník (723 m.n.m)
Značenie: zvislý žltý pruh (len v nemeckej časti, česká je bez špecifického značenia)
Otvorená: apríl – október
Mapa
Charakteristika trasy
Od začiatku prechodu nemeckej časti je jasné, že jej poslaním je turistu doviesť k čo najväčšiemu počtu stolových hôr. Tie ponúkajú ako pekné výhľady, tak aj zaujímavé úzke cestičky v skalách. Cesty medzi nimi vedú lesmi, a čo je najdôležitejšie – mimo hlavných turistických chodníkov. Nemci si skutočne dali záležať na tom, aby pre trasu vytvorili nové chodníky alebo označili nepoužívané lesné cesty.
Bohužiaľ sa to nedá povedať o českej časti. Zdá sa, že Česi si chodníkmi nedali ani trochu námahy a veľká časť trasy vedie po cestách (dokonca asfalte) alebo existujúcich turistických chodníkoch. V tejto časti nie je ani nijak špecificky značená, preto tu na rozdiel od Nemecka, budete potrebovať pohľad do mapy o čosi častejšie.
Chodník bol počas nášho prechodu v celom rozsahu v dobrom stave a ľahko nasledovateľný.
Doprava
Pri doprave autom je najjednoduchšie zastaviť na bezplatnom parkovisku pri železničnej stanici v Bad Schandau, kde trasa začína. Trasa končí na stanici Schöna odkiaľ sa dá vlakom jednoducho dopraviť späť k autu. Pri doprave vlakom je možné vystúpiť v ktorejkoľvek zo staníc.
Nocovanie, jedlo a voda
Aj keď sa trasa nachádza mimo národného parku, nocovanie v lese je zakázané. Je však zrejmé, že spanie pod prevismi stolových hôr nie je nič nové a sami sme si ho vyskúšali (samozrejme z núdzových dôvodov). Ako vždy aj teraz na vás budem apelovať – ak sa preň rozhodnete, zanechajte miesto minimálne v takom stave, ako ste ho našli.
Prekvapilo nás, že po ceste alebo v jej blízkosti je pripravených niekoľko chát v štýle podobnom tým na Novom Zélande. Sú voľne prístupné s minimom vybavenia a bez personálu. Jedná sa o chaty – Grenzbaude, Haslemausbaude, Willys Ruh, Rotsteinhutte, Kamphutte. Teoreticky je trasu možné prejsť len s využitím týchto chát, no je nutné počítať s jednou ozrutnou etapou o dĺžke takmer 40 kilometrov hneď prvý alebo posledný deň do Bad Schandau. Trasa tu ostro stúpa na mnohé stolové hory, a tak skôr odporúčam pribaliť stan či tarp a zostať v kempe alebo núdzovo sa skryť pod niektorý z previsov. Kempovanie je oficiálne povolené v okolí niektorého zo šiestich bivakov – ZschirnsteinBiwak, TaubentaichBiwak, SpitzsteinBiwak, Nikolsdorf-Biwak, Quirl-Biwak, Zehrborn-Biwak.
Na trasu sme sa poctivo zbalili na 4 dni, no po ceste je možné občerstvenie na niekoľkých miestach. Hneď po štarte (alebo pred koncom) z Bad Schandau na stolovej hore Papstein, ďalej v dedine Rosethal resp. jej časti, kde sme sa poriadne napráskali klobásami a potom takmer nevyšli ďalšie strmé stúpanie. V Česku sa dá najesť v hoteli Ostrov a drobné občerstvenie je možné aj priamo na Děčínskom Sněžníku.
Vodu sme naberali z prameňov a potokov. Ak sa jednalo o potok, preferovali sme filtráciu pomocou filtru Sawyer. Nikdy sme nepotrebovali viac ako 2 litre, čo sa však môže líšiť od vašej rýchlosti aj počasia.
Poplatky
Samotná trasa spoplatnená nie je, no na využitie chát a bivakov, ktoré sú jediným legálnym spôsobom nocovania, musíte mať zakúpené lístky. Cena pre chaty je 10€ na noc, v prípade bivaku 5€ na noc. Pre osoby do 17 rokov platí zvýhodnená cesta 1€ za chatu aj bivak. Je ich možné zakúpiť napr. priamo na vlakovej stanici v Bad Schandau, kompletný zoznam miest aj informácie, ako ich použiť nájdete TU Ich použitie je rutinne kontrolované lesnou strážou.
Kedy vyraziť?
Trasa je otvorená len v mesiacoch apríl až október. My sme sa na ňu vydali začiatkom októbra a okrem pár obľúbených výhľadov sme ju absolvovali takmer sami.
Záver
Túto trasu vidím hlavne ako výbornú alternatívu k horským prechodom. Vysoké kopce vymieňa za zaujímavé skalné útvary, výhľady a husté lesy. Vďaka častým prudkým stúpaniam a klesaniam však určite nie je jednoduchou prechádzkou. Sklamaním je odfláknutá česká časť treku, ktorá je našťastie pomerne krátka.