Hrebeňovka Polonín, resp. Bukovských vrchov, ma lákala už v čase, keď som sa chystal na SNPéčku. Nakoniec som sa našťastie rozhodol ju pred celý prechod nezaradiť. Nie žeby si to táto trasa nezaslúžila, no v danej dobe som ani náhodou nebol fyzicky dostatočne pripravený na to, aby som ju zvládol. Vydal som sa na ňu až v auguste 2018, so zámerom natrénovať na blížiaci sa prechod Nového Zélandu. Myslím, že som si na to nemohol vybrať lepšiu trasu.
Základné info
Začiatok/koniec: Nová Sedlica/Dukliansky priesmyk Vzdialenosť: 112 km
Prevýšenie: 3 900 m (podľa mapy.cz)
Počet dní: 4-6 (rýchlosť 19-28 km/deň)
Najvyšší bod: Kremenec (1 221 m.n.m)
Značenie: červená značka (časť hrebeňa je značená aj inými farbami, napr. modrou značkou, ktorá označuje poľský Szlak Karpacki)
Mapa
Charakteristika trasy
Zelený tunel. Viem, že je to aj prezývka americkej diaľkovej trasy Appalachian Trail, ale ak by sme nejaký mali aj my, bolo by to práve tu. Trasa po väčšinu času prechádza hustými lesmi. Nad ich hranicu vykukuje len pár vrcholov vo východnej časti prechodu, napríklad Pľaša alebo Ďurkovec. Inak je zdrojom výhľadov len niekoľko rozhľadní a lesných výsekov.
Čo je najdôležitejšie - drží sa po celý čas mimo miest aj väčších dedín. Najbližšou zastávkou v civilizácii je Balnica, kde je zastávka Bieščadskej lesnej železničky. Pomerne ďaleko od akéhokoľvek obydlia je to hlavne vo východnej časti prechodu. Na západe sú najbližšie dediny hneď pod hrebeňom a na prípadný únik je možné využiť aj autostop, prípadne autobus v Laboreckom priesmyku.
Ako už býva u nás zvykom, trasa je perfektne značená a chodník je vo vynikajúcom stave. Pri troche šťastia na ňom môžete natrafiť na aj medvede alebo vlka. My sme len skočili do hniezda sršňov, vďaka ktorým sme dali najrýchlejší turistický kilometer v našom živote.
Fyzicky najnáročnejším bodom bol pre nás výstup z Novej Sedlice na Kremenec, ktorý prekonáva okolo 1 000 výškových metrov. Od tohto momentu trasa prechádza len viacerými drobnými stúpaniami a celkovo pozvoľne klesá až do cieľa.
Doprava
Je orieškom z ktorejkoľvek strany. Ako východniar som mal výhodu odvozu na štart aj z cieľa a našťastie som tak nemusel kombinovať vlaky a autobusy. Odporúčam tortúru cestovania do Novej Sedlice absolvovať radšej cestou na začiatok trasy ako unavený z nej. Z Duklianskeho priesmyku je aj nepomerne ľahšie odstopovať do prvého väčšieho mesta – Svidníka, odkiaľ bude doprava domov určite jednoduchšia.
Nocovanie, jedlo a voda
Na trase sa nachádza niekoľko útulní – Pod Čierťažou (13,6 km od štartu), v Ruskom sedle (31 km od štartu) a v Kalinovskom sedle (80 km od štartu). Ubytovanie v turistickej ubytovni je možné už v spomínanej Balnici (45 km o štartu). Na prechod bez stanu či tarpu, ak nechcete spať len tak vonku, to podľa mňa nestačí. Hlavne prístrešok v Kalinovskom sedle je miniatúrny a plne ho zaplnia dvaja turisti.
Na hrebeni je vody akúrat dosť na to, aby ju nebolo potrebné vláčiť vodu na niekoľko dní, ale ani kvapka navyše. Spoliehali sme sa hlavne na pramene vyznačené v aplikácii mapy.cz. Pamätajte na to, že uprostred horúceho leta môžu byť niektoré pramene suché.
Najľahšie je to s jedlom. Jednoducho si ho musíte nakúpiť na celú túru ešte pred jej začiatkom. Ak prídete do Balnice v čase, keď premáva železnička, je otvorené malé občerstvnie. Majte tak vo vrecku pripravených pár zlotých, keby ste chytili slinu na nejakú čokoládu navyše. Inak nie je možnosť dokúpenia zásob bez schádzania z trasy.
Kedy vyraziť?
Trasa je otvorená celoročne. Podmienky na prechod v zime však môžu byť dosť kruté, preto ak ich vyslovene nevyhľadávate, odporúčam niektorý z termínov medzi aprílom až októbrom. Nezabudnite na to, že počas suchého leta môžu byť niektoré z prameňov bez vody.
Predĺženia trasy
Hrebeňovku Polonín je možné absolvovať aj v rámci 247 km dlhej Východokarpatskej magistrály. Jej väčšiu časť obsahuje aj v menej známy poľský Szlak Karpacki, ktorý má 450 km. Machri si môžu trasu pridať k Ceste hrdinov SNP a dostanú tak 870 km dlhý prechod cez celé Slovensko.
Záver
Nenájdete tu hory, ako pri prechode Nízkych Tatier ani výhľady ako z hrebeňa Malej Fatry. Má však husté lesy a nekonečnú divokú prírodu, ktorú u nás nemá obdoby. Pre mňa jedna z najlepších hrebeňoviek na Slovensku a k tomu asi netreba nič viac dodať. Ak ste ešte neboli, začnite plánovať.