Główny Szlak Beskidzki (PL) - Poľská SNPéčka

úžasné Bieszczady

Hlavný beskydský trail (ďalej GSB podľa domáceho názvu Główny Szlak Beskidzki) je s dĺžkou 500km najdlhšou turistickou trasou Poľska. Ak to trochu preženiem, tak sa dá povedať, že je to ďalšia z možností, ako prejsť dĺžku Slovenska po vlastných cez hory. Trail totiž na začiatku chvíľu kopíruje hranicu s Českom a končí na hranici s Ukrajinou. V jeho priebehu niekoľkokrát prechádza aj po hranici so Slovenskom. Taká poľská SNPčka. Asi najznámejším miestom, v ktorom sa Slovenska dotýka je vrchol Babia hora (1750m), ktorá je zároveň najvyšším bodom celej trasy. Slovenské oko potešia aj neokukané výhľady na Vysoké a Západné Tatry, ktoré sú z tejto strany usporiadané pre nás netradične v jednej línii.

GSB nie je príliš frekventovanou trasou. Ročne sa na ňu na webe Poľského turistického spolku prihlási približne 80 ľudí a oficiálne čísla odhadujú celkový počet na približne 150. Ja by som to bez problému odhadol na ešte o čosi viac. Aj mimo sezóny sme totiž na GSBčkárov narážali pravidelne. Nevylučujem však, že to bol výnimočný stav spôsobený koronavírusom.

S mojou manželkou Aňou sme vyrazili na trail posledný septembrový týždeň. Napriek tomu, že sme zvažovali všetky možné traili v Európe od Škandinávie po Korziku, vyhralo Poľsko. Prečo sa tak stalo, na čo sa na traili pripraviť a ako ho zvládnuť je hlavným poslaním tohto článku.

západ slnka z rozhľadne vrcholu Lubań, Goricki park narodowy

Základné informácie

• západný terminus: Ustroń

• východný terminus: Wołosate

• vzdialenosť: cca 500 km (údaje na internete sa pohybujú od oficiálnych 496 km po 520 km)

• prevýšenie 21 545 m (štart z Ustroňa), 21 158 m (z Wolosatého)

• počet dní: v priemere sa pohybuje okolo 16-18 (rýchlosť cca 28-31km/deň)

• FKT (fastest known time – najrýchlejší čas): Rafał Kot 4d 11h 19m, Angelika Szczepaniak 5d 19h 22m (obaja s podporou)

Mapa

Po kliknutí na „zobraziť na Mapy.cz“ je možné trasu stiahnuť vo forme .gpx súboru

hmlisté rána na traili

Charakteristika a obtiažnosť trasy

Diaľková trasa je taká ťažká akou si ju sami urobíte. 500 km rozhodne nie je málo a tak odporúčam začať zvoľna, kým necítite, že môžete (a chcete) pritlačiť na pílu. Chodníky sú vo všeobecnosti v dobrom stave. Po výdatných dažďoch je nutné počítať s dlhými blatistými úsekmi vo východnej polovici trailu. V západnej časti je naopak chodník často vystlaný voľnými kameňmi, z ktorých ku koncu dňa poriadne bolia nohy. Trasa väčšinou prechádza lesom, kde je krytá pred silným vetrom. Nechránenými časťami sú len Poloniny vo východnej časti trailu a Babia hora. Pred prechodom týchto častí nezabudnite skontrolovať predpoveď počasia. Kempovanie v týchto miestach je zakázané (jedná sa o národné parky) a tak nemá zmysel zmieňovať nemožnosť nájsť vhodné závetrie na postavenie stanu. Okrem Bieszczadského a Babiogorského trasa prechádza tiež Magurskim a Gorczanskim národným parkom. Pri vstupe do prvých dvoch je nutné zaplatiť vstupné.

Prechod priemerne zdatnému turistovi trvá 16-18 dní. V prípade obmedzeného času je možné trasu vtesnať, ako v našom prípade, aj do dvoch týždňov. Treba však počítať s dlhými, celodennými pochodmi. Inak sa v tomto žiadne medze nekladú. Stretli sme ľudí čo sa trasu snažili zdolať za 3 dni aj takých, ktorým polovica trvala 2 týždne. Je len na vás, ktorú variantu si vyberiete a nenechajte sa odradiť nikým, kto má na to rozdielny názor.

po západe slnka v Poloninách

Doprava

Je pomerne náročná. Vďaka nedostatku času sme ju vyriešili príjazdom autom do mesta Ustroň, kde sme zaparkovali za poplatok 100 zlotých u jedného z nespočetných ubytovaní. Pôvodný plán dopraviť sa vlakmi a autobusmi z Ustroňa do Wolosatého a odtiaľ sa pešo vrátiť k autu sme zavrhli z dôvodu časovej náročnosti a neprehľadnej situácii kvôli koronavírusu. Na túto prepravu si je potreba vyhradiť v ideálnom prípade 12 hodín, v tom horšom aj 1,5 dňa. Na plánovanie spojov využívam aplikáciu IDOS, no napr. autobusy do Wolosatého často obstarávajú aj súkromné spoločnosti, ktoré vo vyhľadávači nie sú, preto je dobré použiť aj Google. Doprava spojmi zo Slovenska sa zdá v súčasnej situácii ako sci-fi a myslím, že nemá príliš zmysel jej tu venovať viac času.

Kedy sa na trail vybrať?

Sezóna typicky začína koncom mája. Hlavnou sezónou sú na GSB mesiace jún – september, pričom august je z nich najobľúbenejším. Neznamená to automaticky, že by ste si ho nemali vybrať. Počasie je v tomto mesiaci typicky teplé a z celého roku najstabilnejšie. Dobrou voľbou môže byť september, ktorý je porovnateľne teplý no turisticky známe oblasti na GSB sa postupne vyľudňujú.

My sme si na náš prechod zvolili koniec septembra. V tomto období je však už výrazné riziko dlhotrvajúcich dažďov a celkovo chladnejšieho počasia. Práve tie boli pri výbere nášho trailu v predpovedi v podstate po celej Európe a tak zavážil fakt, že GSB je možné prejsť aj v horšom počasí, keďže väčšinou sa zdržiava v lesoch.

Teoreticky je na GSB možné vyraziť aj v zime. Vyžaduje si to však špeciálnu výbavu aj rozdielne plánovanie v porovnaní s ostatnými ročnými obdobiami. Nutnosťou môžu byť lyže či snežnice.

Magurski park narodowy v hustom daždi a hmle

Na východ či na západ?

Aj keď trasa na západ prekonáva o niečo menšie prevýšenie, je smer pre náročnosť prakticky irelevantný. Začiatok na východe dáva zmysel, ak chcete začať viac zvoľna a vyhnúť sa dlhým náročným výstupom hneď na začiatku. Pri začiatku z Ustroňa síce budete makať v úvodných dňoch o čosi viac, no na záver vám ostanú tie najdivokejšie a pre mňa aj najkrajšie kúsky prírody. Obe možnosti dávajú zmysel a je len na vás, pre ktorú sa rozhodnete.

My sme si (trochu nútene) vybrali možnosť smerom na východ a vôbec to neľutujem. Bieszczady boli ideálnou čerešničkou na záver celého treku. Varianta s ukonžením v meste Ustroň sa mi predsa len zdá trochu fádna.

Značenie a navigácia

Trail je značený červenou turistickou značkou a značenie je vo všeobecnosti veľmi dobré. Ani na jednom mieste sme nemali pocit žeby bolo značiek málo. Napriek tomu je vhodné mať pri sebe mapu či telefón s GPS. Dedikovaná turistická navigácia nie je nutná ak neplánujete prechod v zime či neočakávate dlhé úseky v zlom počasí.

Ubytovanie na GSB

Asi najdôležitejšou informáciu je, že GSB je možné prejsť bez stanu. Robili tak všetci domáci GSBčkári, ktorých sme na trase stretli. V západnej polovici trailu je k dispozícii mnoho horských chát a chodník taktiež prechádza viacerými dedinami. V každej z nich nájdete minimálne ubytovanie u domácich, ktoré je v Poľsku momentálne mimoriadne obľúbené a nazýva sa „agroturistika“. Mimo sezónu nebol problém zazvoniť a dohodnúť si ubytovanie na mieste. V sezóne však odporúčam si miesto rezervovať dopredu. Za zmienku stoja aj študentské chaty a ubytovne, ktoré ponúkajú možnosť prenocovania za pár zlotých.

Pre nás je spánok vonku už neodmysliteľnou súčasťou diaľkových trás a tak sme sa ubytovaniu, na rozdiel od domácich hikerov, vyhýbali. Na zákaz kempovať si treba dávať pozor hlavne v národných parkoch, ktoré sú strážené najmä v sezóne a podľa neoverených informácií by vás prichytenie mohlo vyjsť na cca 500 zlotých (cca 110 Eur) na osobu . Moje osobné odporučenie je zbaliť so sebou výbavu na spanie a ľahký tarp a neviazať sa len na miesta s ubytovaním.

jeden z mnohých voľne prístupných prístreškov

Jedlo

Ani pri pomalšom tempe nie je potreba baliť viac ako na tri dni. Pri dokupovaní zásob v dedinách je nutné počítať s tým, že obchody sú v nedeľu zatvorené. To nemusí platiť pre tie menšie, ktoré obstaráva priamo majiteľ. Zistiť či sú otvorené, sa však spoľahlivo dá až na mieste. Horské chaty ponúkajú možnosť dokúpenia skôr sladkostí než konzerv, či iného trvanlivého jedla na cesty. Na druhej strane sa tu dá výborne najesť. Žalúdok som si plnil hlavne bigosom, či kwaśnicou.

Voda

Vo vlhkom jesennom počasí sme nikdy nebrali viac ako 2 litre vody. Jej filtrovanie je väčšinou zbytočné keďže väčšinou priteká z nesídlených kopcov. Voda sa dá doplniť aj na každej z chát.

Náklady

Téma, ktorú nemám rád. Rád sa totiž dobre najem a sem tam si kúpim aj maškrtu či dve naviac. Taktiež ťažko odolávam káve a úplne rovnaká je aj moja manželka. To všetko nejde veľmi dobre dokopy so všeobecným pohľadom na diaľkovú turistiku, kde všetci automaticky predpokladajú minimálne náklady. Veľmi záleží aj od toho, či chcete alebo nechcete využívať na traili ubytovacie zariadenia. Pre nás bola odrazovým mostíkom cena 11 Euro/deň, ktorú sme nakoniec (ako vždy) prekonali. Priemerné náklady skromne odhadujem na 120-160 Euro na jedného, ktoré sa môžu zvýšiť pri spaní a stravovaní na chatách, plus náklady na dopravu.

Výbava

Výbavu podrobne rozoberiem v druhej časti tohto článku už čoskoro.

Galéria