Hellismannaleid znamená v preklade „Trasa jaskynných ľudí”. Oficiálne ju otvorili v roku 2009 no už dlho predtým slúžila farmárom pastierom oviec, ktorí sa ňou prepravovali na koňoch. Pred zlým počasím sa až do roku 1900 ukrývali vo veľkej jaskyni v Landmannahellir, kde sa vošlo až 70 koní. Trasa vás vezme z okraja islandských Highlands vo výške 180 m n. m. až do ich srdca v Landmannalaugar.
Základné info
Začiatok/koniec: Rjúpnavellir/Landmannalaugar
Vzdialenosť: 55 km
Prevýšenie: 1474 m (do Landmannalaugar), 1060 m (do Rjúpnavellir)
Počet dní: 2 - 3
Najvyšší bod: 810 m n. m.
Mapa
Charakteristika trasy
Trasa začína pod sopkou Hekla, ktorá je jednou z najaktívnejších na Islande. Pri erupciách je pre ňu typická vysoká produkcia lávy, za čo si v minulosti vyžiadala prezývku „Brána do pekla”. Jej lávové polia rôzneho veku a charakteru sú prvou prekážkou na trase z Rjúpnavellir.
Ďalším kempom na trase je Afangagil. Sem boli v minulosti zháňané ovce z hôr pred zimou, dnes slúži len turistom. Po prudkom, ale krátkom stúpaní za kempom sa krajina mení na vulkanickú púšť. V tejto časti je vhodné mať so sebou GPS navigáciu alebo aspoň telefón, keďže chodník niekedy nie je viditeľný a drevené kolíky sú od seba často dosť ďaleko.
Charakter krajiny sa opäť výrazne mení pred príchodom k ďalšiemu kempu Landmannahellir. Krajina je tu omnoho zelenšia a na horizonte sa už začínajú dvíhať obrysy vyšších kopcov v okolí Landmannalaugar. V týchto miestach je aj navigácia jednoduchšia.
V poslednej časti pred Landmannalaugar je potreba prekonať najväčšie prevýšenia. Odmenou za to sú najkrajšie výhľady na trase na rezerváciu Fjallabak. Samotný príchod k Landmannalaugar je kapitolou samou o sebe. Ryolitové hory tu hrajú všetkými farbami a pripravujú tak trochu surreálne divadlo.
Kedy vyraziť?
Islandské Highlands sú dostupné približne od 15. júna do 15. septembra. Nie je to však pevne dané rozmedzie. V prípade, že v zime bolo veľké množstvo snehu alebo sa topí pomalšie, sa cesty môžu otvárať omnoho neskôr. To isté platí pre ukončenie sezóny. Počítajte s tým pri plánovaní a hraničné termíny vyberajte len v prípade, že máte alternatívu.
Nocovanie, jedlo a voda
Výhodou tejto trasy oproti trase Laugavegur je to, že je možné spať kdekoľvek mimo kempov. Nemusíte sa teda orientovať len na niektorý z kempov v Rjúpnavellir, Afangagil alebo Landmannahellir. Myslite však na to, že postaviť stan na lávovom poli či v sypkom piesku vo vulkanickej púšti je niekedy poriadne náročné. Vo všetkých troch kempoch je možná aj rezervácia ubytovania. Je ju nutné urobiť dostatočne v predstihu, keďže kapacity sú pomerne malé.
Prvé miesto na trase, kde môžete zakúpiť jedlo je v Landmannalaugar. Výber nie je veľký a treba počítať s vysokohorskou prirážkou. S vodou to nie je tiež ružové. Jej nedostatok je najmä v časti medzi Rjúpnavellir a Landmannahellir. Medzi každým z kempov sme boli schopní nájsť aspoň jeden potôčik, nemôžeme však zaručiť že v nich bude voda za každých podmienok. Odporúčame tak v tejto časti počítať len s vodou v kempoch.
Pre tých, ktorí plánujú prechod z Rjúpnavellir až do Skógar je možnou alternatívou odoslanie krabíc so zásobami do Landmannalaugar a Thórsmork. Informujte sa o tejto možnosti u dopravcov.
Doprava
Do Landmannalaugar aj Rjúpnavellir sa dá dostať pomocou autobusov spoločností Reykjavik Excursions alebo Trex. Obe ponúkajú aj „Hiker’s Bus Pass” vďaka ktorému máte lístok na trail aj z trailu. Nevýhodou je nutnosť nastaviť si fixný dátum a miesto odjazdu. Úprava na poslednú chvíľu (1-2 dni pred odjazdom autobusu) je možná po telefonickej dohode.
Predĺženia
Aj keď trasu Hellismannaleid je možné prejsť ako samostatný trail, z nášho pohľadu by to bola škoda. Pri spojení tejto trasy s trasou Laugavegur a Fimmvorduháls získate trail dlhý 135 kilometrov a to je už základ pre slušnú dovolenku.
Ak si chcete pridať ešte viac, najviac možností ponúka práve Landmannalaugar s mnohými okruhmi v okolí. V okolí Landmannahellir je možný výstup na vrchol Loðmundur, z ktorého je perfektný výhľad na okolie. Ak je zrovna niečo vidieť.
Záver
Prial by som si, aby som v roku 2016, keď som podnikol svoj prvý prechod cez Laugavegur, vedel o tejto trase. Je krásna a rozmanitá a najznámejšej islandskej diaľkovej trase perfektne sekunduje. Na rozdiel od nej zatiaľ nie je „diaľnicou” a môže sa stať, že v niektorých miestach budete musieť vytiahnuť GPS navigáciu. Nezabúdajte na to, že ak trasy spájate, vychytať dobré počasie na celej ceste bude takmer nemožné. Buďte pripravení a nepodceňujte islandské podmienky!