Polostrov Reykjanes je geologicky najmladšou a vulkanicky jednou z najaktívnejších častí Islandu. Na prvý pohľad nie príliš kopcovitá ani atraktívna oblasť toho však skrýva oveľa viac ako len letisko, hlavné mesto a známe termálne kúpalisko Blue Lagoon.
Ak je Island niečím typický, tak je to láva, ktorá tvorí väčšinu ostrova a postavený je na nej napríklad aj celý Reykjavík. Island je ňou spojený nie len tým, že tvorí väčšinu povrchu ale aj históriou, ktorú mohutné erupcie výrazne ovplyvňovali. A trasa Reykjavegur je hlavne o láve.
Či už to sú lávové platne, jaskyne, drsná láva trhajúca podrážky alebo množstvo kráterov, do ktorých vnútra môžete nazrieť, to všetko tu nájdete. Nie je to prvoplánovo ohromujúci trek, ale čo ho robí skutočne špecifickým, je jeho jedinečnosť. Som presvedčený, že nič podobné nikde na svete nenájdete.
Základné info
Začiatok/koniec: Reykjanesviti - Hveragerði
Vzdialenosť: 121,1 km
Prevýšenie: 2275 m
Počet dní: 4 - 6
Najvyšší bod: 600 m n. m.
Mapa
Charakteristika trasy
Ako už bolo spomenuté, hlavnú úlohou tohto treku hraje láva. Niekde vytvára mohutné hladké platne, inde malé ostré skaly. Nájdete tu aj množstvo machu, ktorý pokrýva takmer všetko.
Trek sa síce považuje za najdhší značený na Islande, no vzhľadom k tomu, že nie je veľmi obľúbený o značky nie je príliš postarané. Väčšina zo starých drevených kolíkov s modrým pruhom, ktoré trasu označujú, leží len tak na zemi a v miestach, kde nie je viditeľný chodník je ich veľmi ľahké stratiť.
Západný koniec trailu ponúka hneď niekoľko možností ukončenia. My sme si vybrali koniec v údolí Reykjadalur v pohorí Hengill, ktoré je extrémne geotermálne aktívne. Možnosť ľahnúť si do horúcej rieky na konci takéhoto treku je nesmiernou výhodou, a ďalšou ukážkou vulkanickej aktivity, o ktorej tento trek je.
Kedy vyraziť?
Polostrov Reykjanes je bez snehu relatívne skoro, ale vzhľadom na často nepriaznivé podmienky je najlepšie aj tu sa držať sezóny ohraničenej priližne polovicou júna až polovicou septembra.
Nocovanie, jedlo a voda
Voda a jej dostupnosť je najväčší logistický problém celej trasy. Na lávovom povrchu jej nikdy veľa nenájdete a ani tento trek nie je výnimkou. Spoľahlivými zdrojmi sú mesto Grindavík, jazero Djúpavatn (tečie doň aj potôčik), rezervoár Kaldá na okraji Reykjavíku a potom až okolie elektrárne Hellisheiði. Po ceste je aj lyžiarske stredisko, ktoré bolo pri našom prechode úplne opustené s nikým vôkol. Možno budete mať viac šťastia.
Za jedlom sa dá po ceste odbehnúť do mesta Grindavík kde je supermarket aj pár reštaurácií. Inak si po ceste nič nedokúpite.
Jediná chatka na trase je na mape neoznačená núdzová chata tesne za cestou Bláfjallavegur (pokračovanie cesty 417). Ak si za západný koniec alebo začiatok trasy vyberiete Nesjavellir na trase narazíte ešte na chatu Múlasel, ktorá by mala byť voľne prístupná (platba do boxu).
Doprava
Jediný ekonomický spôsob ako sa dostať k začiatku trasy v Reykjanesviti je stopovanie. Na druhej strane trailu bude závisieť od toho, kde ho chcete ukončiť. My sme končili v Hveragerði, odkiaľ sa je jednoduché dostať autobusom späť do Reykjavíku. Ak si za koniec vyberiete Nesjavellir budete musieť opäť stopovať.
Alternatívy/Predĺženia
Ako som už naznačil v predchádzajúcom texte, existuje hneď niekoľko možností ukončenia treku. Oficiálne sa trasa končí v Nesjavellir, kam sa dostanete cez chatu Múlasel. My sme sa rozhodli pre zakončenie v Hveragerði cez údolie Reykjadalur a pre tých, ktorým by bolo málo je možné pešo pokračovať až do Národného parku Þingvellir.
Záver
Možno nie prvoplánovo nádherná, ale jedinečná trasa, ktorá poteší nie len nadšencov geológie. Odkrýva jedinečný charakter ostrova no napriek tomu na nej nestretnete takmer žiadnych turistov. Ako nadšenec dlhých trás by som ju osobne nevynechal, už len preto, že nič podobného nikde inde nie je.